OOTD: OPÄŤ NA DNE

Keď som sa prvýkrát topila v opustenej rieke, môj nárek započul osamelý rybár. Skočil za mnou, hoci ho to samého takmer stálo vlastný život. Už som sa necítila viac zbytočná, rybár si ma totiž nechal: ,,budeš mi užitočná," povedal. 

0

OOTD: POHĽAD DO ZRKADLA

Kedysi sme boli jedna, dnes sme dve - na seba v zrkadlách hľadíme. Paralelné svety, no prepojené srdcia, to hlbočiny medzi nami, nás v splynutí brzdia. Ty sa snažíš vidieť krásu odrazu, ja vo svojom svete utekám stratému odkazu. Občas priamo hľadím na svoju stranu, vidím víly. Samé sa do ulíc vybrali, zničili to čím všetkým boli. Vnútorne prehrali. Povrch krídiel ukrýva hmla temná, zelené košieľky menia svoju farbu - čierna. Taká je noc s ktorou splývajú, vidím ich len ja, je to detská ilúzia.

1

OOTD: POSLEDNÝ DEŇ

Sníva o časoch šťastnej nevedomosti,

sníva o požiaroch v spoločnej prítomnosti,

sníva o zdraví čistej bytosti,

sníva o budúcnosti.

2

OOTD: MESAČNÉ KÚZLO

Malé dievča v kvitnúcej záhrade sa so spevom ráno prihovára kúzelnej jantárovej váze. Legenda hovorí, že takýchto váz je vo svete len päť, každá je vo farbe jedného elementu. Pokiaľ jednu z nich nájdeš prianie ti splní hneď. Opatrne sa jej preto dookola pýta, či semienka zasadené počas plného tvaru mesiaca budú skutočne svojím kúzlom uzdravovať svet.

1

OOTD: Ukryté rany

Zovreté hrdlo, ktoré nesmelo kričať, pretože by svojim vykotom prezradilo úkryt. V skutočnosti nešlo o bezpečné miesto, ale poznané útočisko, ktoré mylne v tme hľadalo náznakom úsvit. Len malú nádej na pokraji temnoty - pre rozjasnenie dní, kde by sa pohladením odmeňovali snahy. Studená hmla spolu s ránom vítala svet, napriek tomu, že medzi ruinami priestoru sa chúlil ošľahaný život. Oči boli plné sklamania, telo zdobilo tresty zakázaného vnímania a jej srdce prerážal hrdzavý hrot.

3

OOTD: VÍLA BEZ KRÍDEL

Stále sa vracajú tie zlé sny, kedy pochopila, že sa jej krátia dni. Nočné mory sa však svetlom zmenili, noci akoby ju aspoň na chvíľu vyslobodili. Strach sa ukryl, keď zaspáva, je toto naozaj to správne čo sa jej dostáva? Nechce zastať v čase, hádam nastane zlom. Veď predsa prekliatia patria bájnym tvorom. Ich jedovaté srdce má silu pohľadu Medúzy - len studený kameň, bez lásky, bez túžby. Ak im utečie, roky sa opäť budú pred očami striedať a strach z prebudenia prestane boľavé hrdlo zvierať. Nevie lietať, nezájde ďaleko...

0

OOTD: Padlý vojak

Pristihla som sa, že podvádzam v mojich pravidlách za účelom získať lepšie hodnotenie. Je to presne také isté ako v škole, avšak s jedným podstatným rozdielom. Výsledkom nie je známka ohraničená získanými percentami. Výsledkom je podvádzanie samého seba s vidinou veriť. Dúfať, že dni, ktoré sú písané počíta neustále matematika, a že chvíle, ktoré sú prežité delí taktika osudu. Možno svojím ruchom nabáda odhodiť svoje oblečenie, bez ktorého je telo vystavené silnému mrazu -vinie ho a dotýka sa, až pokým chladným pálením neočistí srdce od prestrašeného hlasu.

2

OOTD: Stratená víla

Utekala záhradou plnou slzavých ligotov, ktoré svojim povrchom odrážali farby miesta  o tmavé vlny strapatých vlasov. Necítila chlad, vnímala skôr strach z otázok, ktoré jej život vkladá do srdca. Rany čistým hojiskom musia aj naďalej zostať, avšak dotykom ruže z lásky, môžu tŕne porušiť jazvy. ,,A čo bude potom so mnou ďalej?“ prihovára sa k utrápenej duši, hoci vedela, že v mlčaní sa odpoveď nenájde. Napriek tomu zatvára oči a snaží sa započúvať do hlasu ozveny. Priestranstvom nepočuť nič -len praskot, lámajúcich sa kolien plných odrenín.

7

OOTD: Medzi rastlinami

Skutočne netuším, koľkokrát sme si s Adamom prisľúbili, že navštívime Botanickú záhradu. Práve preto som ešte stále ohromená a vďačná za to, že sa nám podarilo nájsť si malý i nerušený čriepok z dňa, ktorý sa stal príležitosťou dobehnúť to zameškané. Čerstvý jesenný vzduch, vôňa starostlivo pestovaných rastliniek a stromov, vytvorili prekrásnu atmosféru...takú, pri ktorej by bola škoda ju nezachytiť vo fotkách.

0

OOTD: Návrat do minulosti

Ticho, maľba, rozpadávajúce sa steny, podlaha pokrytá čerstvými trávovými stebielkami, ktoré sa snažia cez prasklinky v betóne dostať na svetlo sveta. Presne také miesta bývajú tie zabudnuté, stratené a pokojné. Pred pár dňami sa mi snívalo, že som presne v takomto priestore nejakej opustenej továrne fotila nejaké školské publikácie. Tá zapamätaná "spomienka" mi tak intenzívne zasiahla centrum predstavivosti, že som sa rozhodla nájsť podobný priestor, kde by vznikli krásne urbanistické fotky. Napriek tomu, že sa mi podarilo objaviť na internete niekoľko typov, takýchto tajomných miest, spomenula som si na jedno, ktoré som navštívila pred niekoľkými rokmi. Steny hladené utíšenými spomienkami zabudnutej lásky, už dávno zmyl dážď, a preto mi nič nebránilo sa stien opäť dotknúť. 

0