Môj blog v auguste oslávil 12 rokov. Keď som ho začínala písať, ani vo sne by mi nenapadlo, koľko momentov z môjho života sa doňho za tie roky zmestí. Za ten čas som tu s vami verejne zdieľala obrovské množstvo životných udalostí. Niektorí z vás so mnou prešli koncom strednej školy, začiatkom vysokej, rozchodom, nájdením lásky, manželstvom, ochorením, ďalším rozchodom... a ste tu aj teraz, keď bojujem s hľadaním svojej novej cesty v živote.
Blog bol pre mňa celé roky miestom, kde som svoju osamelosť premieňala na terapiu. Keď som nevedela, čo so svojimi myšlienkami, písala som. Keď som mala z niečoho radosť, chcela som sa o ňu podeliť. A keď som prechádzala obdobím, o ktorom sa mi rozprávalo ťažko, niekedy bolo jednoduchšie napísať ho sem. Posledné dva roky však boli najmenej aktívne za celú dobu existencie blogu. A dôvodov bolo veľa.Veľkú časť svojej pozornosti som sústredila na svoj osobný život, pretože som cítila, že to v tej chvíli potrebujem. Mala som aj zdravotné problémy, kvôli ktorým som sa necítila dobre sama so sebou a už vôbec nie pred fotoaparátom. Začala som sa mu vyhýbať. Rovnako ako otázkam, ktoré ma niekde v pozadí neustále trápili.
Nemala som energiu ani náladu písať. Nemala som chuť strihať videá, fotiť sa ani predstierať, že mám čo povedať, keď som sama nevedela, čo vlastne so sebou. A tak tu teraz dobieham veci s približne ročným oneskorením. Možno to znie zvláštne, zdieľať niečo po dvanástich mesiacoch. Pre mňa to však stále má význam. Potrebujem si tým prejsť. Potrebujem dopovedať niektoré kapitoly, aby som sa mohla vrátiť k svojej aktuálnej verzii. K tomu, kde kto som dnes. A možno je vlastne pekné, že blog môže byť aj takýmto archívom života. Nie všetko musí byť aktuálne v momente, keď sa to stane, aby to bolo dôležité.
No a keďže posledné obdobie som sa cítila asi najlepšie vyrabaním keramiky a za šijacím strojom, moja myseľ si odpočinula. Sama, vo svojej malej zóne, kde som mohla skúšať látky, strihy, nové nápady a jednoducho tvoriť - som mala pocit, že sa mi v hlave veci pomaly skladajú na svoje miesto.
A tak teraz robím veľké prípravy, vlastným tempom. Strihám videá, editujem fotografie, pripravujem novinky, skúšam nové veci a pracujem na nových brutálnych kolekciách KAEN, ktoré budú už čoskoro online. Je toho veľa a ešte chvíľu to potrvá, ale keď bude všetko pripravené a konečne dostupné, myslím, že to bude skvelé.
S tým všetkým súvisí aj malý rebranding - premenovala som sa. Vytvorila som PATRISSIEN blog s jedným T. Jednoducho sa to z marketingového hľadiska ľahšie pamätá. A zároveň som cítila, že potrebujem urobiť po rokoch hrubú čiaru a začať od začiatku. Nie je to teda podmienené novým číslom 3 na začiatku môjho veku, ale novým spôsobom života, ktorý mi rok 2026 priniesol.
Všetko sa rozpadlo a mám prvýkrát po veľmi dlhej dobe pocit, že môžem svoj život skladať znova podľa seba. Možno je to ďalšia kapitola, ktorú raz budete čítať spolu so mnou...no tentokrát ju chcem písať trochu inak.
KDE VŠADE MA MÔŽETE SLEDOVAŤ?
Žiadne komentáre